Spustime padacie mosty.
V poslednej dobe všetci prechádzame skúškami odolosti, trpezlivosti a vzájomnej spolupatričnosti. Za celý svoj život si nepamätám také obdobie plné neistoty, strachu, ale i nevraživosti, osočovania a skúšok charakterov. Mnohým sa podlomujú kolená pod tiahou udalostí, výrokov a invektív. Je ťažké prelomiť ľadovú bariéru a aspoň na chvíľu spríjemniť okamžiky trebárs okoloidúcich, spolunavštevujúcich, kolegov, rodín. Bohužiaľ, mnohí sú nastavení na prijímanie negatív a na milé slovo, úsmev si budujú imunitu. A práve tieto dve skrommne stojace veličiny bokom, by nám dokázali veľa dať, ale……. Keď idem ráno do práce, pomaličky sa z tmy vynárajú okrem svietiel áut i vianočné osvetlenia. Okázalo a vehementne, niekde skromne vyblikujú a tak všetkým dávajú na známosť prítomnosť vianočného ducha. Jasne. Svetlo, ktoré je symbolom poznania, nasmerovania, tepla patrí k Vianociam. Svetlo nás však sprevádza celý život. Je súčasťou nášho života, spočnosti. Stane sa občas, že nám vypovie službu a na chvíľu zistíme jeho význam. Nájdeme náhradný zdroj a prečkáme. Takže ešte raz. Svetlo je súčasťou nášho bytia. A predsa. Vianočné osvetlenie tiež funguje na elektrinu ako luster, lampa a predsa je iné. Dokonca i sviečku, ktorú zapálime počas vianočných sviatkov je iná. Má čarovnú moc a dokáže nám zasvietiť až do hlbín našej duše. Je to svetlo, ktoré nám dáva šancu spustiť naše padacie mosty a vpustiť do svojich príbytkov lásku, odpustenie, pochopenie………Načo by sme nemali zabudnúť? Zhasnutím tých krásnych svetielok by sa nemalo vytratiť kúzlo Vianoc. Svetlo vianočnej sviece by nás málo sprevádzať životom ďalej. Ak nie, to by znamenalo, že sme sa na Vianoce iba hrali. A už uznáte, že hrať sa na Vianoce to môžu len deti lebo ony v tú chvíľu v nich veria. Krásne Vianoce plné svetlá. S pokorou, nádejou a oddanosťou V. Gajdová
