Milí rodičia.
Všetci už viete, že sme boli v pondelok na výlete. Krásne nám svietilo slniečko, ktoré už predurčovalo vydarenosť výletu. Tak sa aj stalo.Síce ste videli fotky, čo je pre niektorých podstatnejšie, ale i tak ich doplním slovom. Tak teraz vám prezradím ako to bolo. Keď sme prišli na parkovisko, osobne ja som si myslela, že sme na nejakom inom parkovisku. Ale boli sme na pôvodnom.Len počasie zmenilo ráz krajiny a silný vietor polámal stromy. Keď sme prišli do ZOO, po zakúpení vstupeniek sme išli na ihrisko, kde boli stoly s lavičkami a bufetili sme si. Pri prehliadke ZOO sme zaujali okoloidúcich našimi farebnými tričkami, no a nápisom sme všetkým ukázali odkiaľ sme a tak sme si trošku urobili reklamu. Zrazu nás oslovila jedna pani učiteľka, ktorá nás označila za susedov. Bola z MŠ z Kostic. Bolo to veľmi milé a zaželali sme si pekný deň. Vtedy som si uvedomila, ako máme stále k sebe blízko. Keď sa udiala tá poveterná smršť v tejto oblasti, tiež sme cítili s týmito ľuďmi.
Prechádzali sme pomedzi zvieratká. Najviac asi zaujali tiger, malinké kozliatka, opice. Čo nás zarazilo bolo to, že veľakrát deti viacej zaujali fotky zvierat, ako živé zvieratá, alebo automat na nápoje. Niektoré deti často nasadili tempo, bez toho, aby zastokli oči na zvieratká. Bol troška problém udržať ich pozornosť. A to sa hovorí, že zaujať je najlepšie názornou ukážkou. Zvieratká už názornejšie nemohli byť. A skúšali sme zvieratká priblížiť zaujímavým, stručným výkladom, aby sme ich vlastne „prinútili“ obzrieť si zvieratá. Rozmýšľala som nad tým, čím by to mohlo byť, že mali problém sa zorientovať . Dospela som k záveru, či to nespôsobuje aj virtuálny svet, ktorý uberá schopnosť vnímať svet v širšom prostredí, ako je na tablete alebo v mobile. Samozrejme výlet splnil očakávanie a väčšina detí malo radosť a určite si veľa vecí zapamätalo. Vďaka patrí aj dopravcovi, ktorý nás viezol ako pokladíky a obdaril deti cukríkmi.
v. Gajdová
